Moderná škola 21.storočia

        Téma určite zaujímavá, podnetná, často diskutovaná, ale aj kritizovaná. Je súčasťou rozhovorov nie len učiteľov a pedagógov, ale dovolím si tvrdiť aj rodičov. Obe skupiny s ňou prichádzajú do kontaktu každodenne. Učitelia v rovine prípravy a realizácie, rodičia s jej výsledkami alebo následkami. Ale skúsme sa tejto téme trošku bližšie pozrieť na zúbky.
        Všetci cítime, že ľudia, technika, myslenie, správanie celej spoločnosti prechádza neustále zmenami. Už nestačí vedieť, chápať, využívať to, čo pred niekoľkými rokmi. Vývoj ide vpred veľmi rýchlo. To nie je fráza, to je realita každodenného života. Zisťujeme, že príval informácií je obrovský a neustále sa zvyšuje. Čo je však horšie, tento príval je priamo úmerný času. Technika sa vyvíja čoraz rýchlejšie, ale za čoraz kratšie časové obdobie. Spracovanie informácií trvalo niekedy niekoľko mesiacov na počítačoch obrovských rozmerov. Dnes ten istý proces trvá niekoľko minút na strojoch, ktoré hravo strčíme do tašky. Ich programovanie zvládne skoro každý so základnými počítačovými znalosťami. Nie je vôbec prekvapujúce, že deti už od útleho detstva ovládajú rôzne mobilné telefóny, digitálne prístroje, prehrávače. Nespôsobuje im žiadne komplikácie spustiť počítač, surfovať po internete, nainštalovať nový program či hrať hry, ktorých podstatu sa asi mne nepodarí pochopiť nikdy. Je to fenomén tohto storočia. Na čítať, písať, počítať radšej rýchlo zabudnite. Kto nevie obsluhovať počítač, nie je prihlásený na niektorej z množstva sociálnych sietí, nemá aspoň 400 „priateľov“ a nevlastní minimálne jeden mobilný telefón ako keby ani nebol.
      Položme si ale ruku na srdce, je to naozaj to, čo pre našu budúcnosť, naše deti chceme? Všetko má svoje pozitíva aj negatíva. Pomocou techniky sa deti učia, vidia, pozorujú, hľadajú, spoznávajú, precvičujú, osvojujú si. Sú počítačovo gramotné, obsluhujú informačné a komunikačné technológie s úplnou samozrejmosťou. Škola a vzdelávanie sa stavia na počítačových základoch. Ale čo deti, ktoré sú sociálne slabšie, nevlastnia osobný počítač, nemajú pripojenie k internetu a o mobile iba snívajú. Po príklady nemusíme chodiť do Brazílie ani do Anglicka. Sú znevýhodnené a neraz to aj pekne tvrdo pocítia od svojich kamarátov. Je na mieste tvrdiť, že technológie nás môžu spájať aj cez kontinenty a zároveň môžu spôsobiť medzi nami digitálnu, ale aj komunikačnú priepasť. Zabúdame sa zhovárať, pozerať si do očí, prežívať život. Učíme deti chatovať, vytvárať blogy, diskutovať na sociálnych sieťach, zabúdať na skutočné hodnoty, veriť virtuálnym zážitkom. Na čo v živote budú pripravené...A tu sa opäť vytvára priestor pre spoluprácu škola – dieťa – rodič. Buďme pre nich oporou, poskytujme pomoc, raďme. Otvárajme im obzory, ale budujme ochranné múry. Chráňme pred nebezpečenstvami. Učme ich aj o zlých veciach, hovorme aj o negatívach, veď život nie je prechádzka. Povedzme im, s čím sa môžu na internete stretnúť(Hoaxy, spamy,) a ako sa chrániť. Naučme ich samostatnosti, ale smerujme ich kroky správnym smerom. Udávajme smery a nechajme slobodne tvoriť, rozhodnúť sa, súťažiť, vyvíjať sa. Moderné technológie poskytujú nekonečné možnosti.
      Naučme sa držať krok s tými, ktorých máme učiť, vytvorme im moderné triedy s informačnými a komunikačnými technológiami, naučme ich prijímať dobré a chrániť sa pred zlým, poskytnime im maximum na učenie sa v škole, aby sme stierali rozdiely medzi nimi, naučme ich, že všetky technológie majú slúžiť ľuďom, nie naopak.
     S výdatnou pomocou techniky, pedagógov, učiteľov, rodičov a všetkých digitálne gramotných snáď dokážeme vytvoriť bezpečný, bezhraničný, tvorivý, podnetný priestor pre vzdelanie a získavanie informácií, predstavivosť, experimenty.